Sloboda vo vzťahoch

Čo treba robiť pre zdravý vzťah?

Nie, nemyslím tým otvorený vzťah, kde si obidvaja z partnerov robia, čo chcú a s kým chcú. Toto je myslené v hlbšom zmysle, a to tak, že na to, aby sme mohli mať zdravý vzťah, tak jedným zo základných predpokladov je práve mať slobodu vo vzťahu. Je to nevyhnutné na to, aby sme pustili všetky závislosti, všetku majetníckosť, skrátka všetky prepojenia, ktoré nás blokujú v tom, aby sme rozvinuli potenciál toho vzťahu. Čo nie je úplne jednoduché, pretože mnohí z nás máme v sebe nastavenie, že láska je práve o tých silných emóciách.

Toto všetko nie je láska…

To všetko je čokoľvek iné, len nie láska. Láska je stav bytia, ktorý je veľmi jemný, veľmi príjemný. A nikdy nebolí. Ak láska bolí, nie je to láska. Láska nemôže bolieť. Láska je najvyššia vibrácia,  najjemnejšia a najlepšia, akú človek môže cítiť a byť v vej. Čo znamená, že také niečo nemôže bolieť. Ak niečo bolí, sú to naše vzorce, ktoré sú s tým spojené. Alebo je to naša predstava lásky, naše očakávania, naše domnienky, naše predpoklady a tá nesloboda.

To znamená, aby sme sa toho všetkého zbavili, musíme nájsť úplnú slobodu vo vzťahoch. A sloboda vo vzťahu znamená, že každé ráno sa budím vedľa svojho partnera s pocitom radosti, že ho mám pri sebe. Ak tam toto nemám, tak mám problém.

Ako dosiahnuť takúto slobodu?

Začína to uvedomením. Tým, že si uvedomíme, v čom nie sme slobodní.

Či už  sú to situácie, keď my nedávame slobodu partnerovi, alebo situácie, keď ju my nemáme. Sloboda je jednou zo základných potrieb, ktoré máme. Keď sa narodíme, sme absolútne slobodní. A v momente od narodenia začíname slobodu strácať spôsobom, akým sme vychovávaní.

Spôsobom, ako funguje táto spoločnosť. Ako nás ovplyvňuje, ako je všetko nastavené. No a potom nám ukazujú vo všetkých romantických filmoch, ako by láska nemala vyzerať. A my sa na to nastavíme a veríme, že toto je to, čo potrebujeme.

Myslíme si, že predsa to je to správne. A nerozumieme, prečo nám to ubližuje. Prečo nás to ničí. Pretože inak nevieme. Nikto nás to nenaučil iným spôsobom. A ako odhaľovať všetky tieto vzorce, ktoré sú v nás, ktoré nám ubližujú a ktoré sme síce boli naučení, ale nie sú úplne naše? Možno s nami ani tak vnútorne nerezonujú, ale nevieme inak.

Paralyzujúce predstavy a život v klietke

No to, že nevieme inak, neznamená, že nemôžeme nájsť novú cestu. Niečo, čo by nás napĺňalo a kde by sme boli šťastní. Mnoho ľudí, keď si toto prečíta, zareaguje s absolútnym odporom. S kritikou. Pôjde proti tomu, pretože predstava toho, že by teraz mali byť slobodní vo vzťahoch, nebyť vlastnení alebo nevlastniť,  je absolútne paralyzujúca a ničiaca. Tie strachy sú také silné, že keď stratím partnera a budem sám, nám nedovolia sa pohnúť ďalej.

Každý máme slobodnú vôľu. Každý sa môžeme rozhodovať a nemôžeme nikoho súdiť za to, ako žije.

Strachy, ktoré idú proti logike a zdravému rozumu

Všetci túžime po slobode, či už si to chceme priznať, alebo nie. Predstavte si situáciu,  že sme s partnerom, ktorý nás stále viac a viac kontroluje. Tlačí na nás a všetko to robí predsa z lásky. On nás tak miluje, že nás v podstate nevie pustiť, nedá nám dýchať, stále viac nás pohlcuje.

Čo bude naša reakcia? Začneme ho odtláčať. Začneme hľadať spôsob, ako sa ho zbaviť, ako si nájsť priestor sami pre seba, ako si nájsť chvíľku pre seba. A on sa bude cítiť, že nás stráca a ešte viac začne zisťovať, čo sa deje, ešte viac nás začne pohlcovať, ešte viac nás začne kontrolovať, čo nás ešte viac donúti odtiahnuť sa od neho. Toto asi nie je úplne tá sloboda.

Je zaujímavé, čo nám robia tieto strachy. Strach z toho, že ostaneme sami alebo že stratíme partnera alebo nás podvedie.

Načo sú nám takéto vzťahy? Aby sme neboli sami? Čo je horšie? Trpieť za to, že sme sami alebo trpieť v partnerstve? Keď trpíme, že sme sami, aspoň vieme, že si to spôsobujeme len my sami a že s tým môžeme niečo robiť, lebo je to naše. No ak si zvolíme utrpenie v partnerstve, náš partner nemusí mať záujem s tým niečo robiť a budeme trpieť stále.

Treba sa zamyslieť. Mali by sme si vážiť našu slobodu. A keď si začneme vážiť svoju vlastnú slobodu, môžeme si vážiť aj slobodu v našom partnerovi. A jeho vlastnú slobodu. A keď si ju vážime, budeme mať omnoho trvalejšie naplnenejšie a ešte hodnotnejšie vzťahy. Šanca, že nás partner podvedie, bude oveľa, oveľa, oveľa, nižšia, ak vôbec nejaká bude. Pretože sa cíti naplnený, spokojný. Nič ho neodtláča, práve naopak.

Ak vám niekto hovorí, že je normálne vo vzťahu trpieť, nemusíte tomu veriť!

Prečo? Pretože základ je, že chceme byť slobodní. To znamená žiadne hľadanie kompromisu. Vždy bude niekto trpieť. A vzťahy by nemali byť o tom, že trpíte. Ak vám niekto hovorí, že je normálne vo vzťahu trpieť a že cez bolesť sa posúvame, nemusíte tomu veriť. Nie je to tak.

Mnoho ľudí tak funguje a ospravedlňuje si svoje nefunkčné vzťahy tým, že rozpráva, že to je normálne, že sa tak zrkadlíme. Že cez tú bolesť ideme, že sa hádame, že sa ničíme, ale vďaka tomu sa posilňujeme. To je všetko utrpenie, to nie je láska.